Výlety priam zbožňujem! To sme celý deň von, všetci traja a môžem behať koľko len chcem. Niekedy sa k nám pridá menšia, niekedy väčšia kopa dvojnohých kamošov. Sem tam sa vyskytne aj nejaký štvornožec, ale tých veľa nie je. Najviac chodíme do Malej Fatry - Vrátnej doliny...Tam som uz prešiel celý hrebeň, bol som na Stohu, Kriváni a dokonca aj na Malom Rozsutci. Prešiel som aj zbojnícky chodníček. Na svojej prvej túre som bol vo Vysokých Tatrách na Téryho a aj Zbojníckej chate. Vtedy tam bolo straaašne veľa snehu a super som sa v ňom vybláznil. Keď sme bývali v Stupave, tak sme chodili na Pajštún....ale to už ani nepovažujem za výlet, lebo to bolo na skok.

23.5.2009 STRETNUTIE GORDONOV V SIELNICI.

V sobotu ráno sa zase vytiahlo auto a naložil sa doň bicykel. S Cattye, ktorá bola u nás celý týždeň, sme si o tom mysleli kadečo. Nakoniec k tomu bicyklu naložili aj nás. Vylodili sme sa na strelnici v Sielnici, Marek sadol na bicykel, a my sme čakali, kto všetko príde a čo sa bude diať. Nazbieralo sa nás tam veru hodne. Celkom 12 nás gordon setrov so svojimi majiteľmi. Na začiatok sme si s Atreiom a Otisom skočili do vlasov, ale včas nás zhaltovali. Potom sa všetko mohlo rozbehnúť. Najprv sa v kruhu promenádovali baby. Náš pán predseda klubu ich prísnym okom zhodnotil, mne bolu veru všelijako, keď som tam videl MOJU dadku s Cattye. Potom sme prišli na radu my, chlapi. Ako vždy sa mi to v postoji veľmi nepáčilo, ale dostal som piškotku, a tak som to pretrpel. Nasledovalo vystavovanie. Na vodítku a so zverou v klietke ma to veľmi nebaví, ale budiš. Aspoň Cattey sa to veľmi páčilo a zahviezdila. :-) Po stavačke Alenka (naša poradkyňa chovu) povysvetlovala ako nás upraviť na výstavu a mne dokonca aj ostrihala uši, ako názornú ukážku. Pred odchodom sme sa ešte prebehli po poli a vyšťavení spali v aute až domov. Večer si potom prišla po Cattye panička, a tak som zase sám. Ale ten týždeň bola sranda :-)

Senec 26.4.2009

Cez víkend sme boli navštíviť náš bývalý domov v Bratislave a pri tej príležitosti sme si urobili výlet so Sunny do Senca. Strašne fúkalo, ale mne to nevadilo, bol som rád, že sa môžem vykúpať v jazere a vyšantiť so Sunny. Potom po kúpaní sme sa boli ešte prejsť popri repke, takže som bol celý žltý a lepkavý.
  • Foto


    • Lamač Február 2009

    A mám nového kamoša. Bol som mu ukázať môj les a myslím, že sa mu páči. Ešte som aj vybavil, aby bola veľká kopa snehu a do toho svietilo slniečko. Podarilo sa. Je to Anglický seter a volá sa Cairo. Je to taký krpec, ale je s nim sranda. Keď sa chcel so mnou hrať, tak na mňa len štekal a štekal...Ale ja som mu aj tak ušiel. Ešte musí trošku podrásť aby ma dobehol. :-)
  • Foto

    • Banská Štiavnica Silvester 2008

    Tak tento silvester som bol v siedmom nebi hneď z niekoľkých dôvodov. 4 dni som bol na dlhých výletoch, mohol som sa vylietať na obrovských lúkach menej či viac zasnežených....A ešte k tomu so svojou najlepšou kamoškou Sunny. Celý celučičký čas som bol so svojou svorkou, dokonca som s nimi mohol ležať na gauči. Len od stola ma obvykle odháňali......ale ja nemôžem za to, že všetky stoly sú ako stvorené na to, aby som si na ne položil hlavu. Skrátka bolo super!!!! Bol som na kalvárií aj v meste, v botanickej záhrade či na lúke. V lese aj na zamrznutom jazere. Miliónový Silvester v Štiavnici.
  • Foto


    • Jánošíkové Diery December 2008

    Čas medzi sviatkami sme trávili na chalupe v Zázrivej, tak sme využili blízkosť obľúbenej Vrátnej a urobili si výlet do Dolných dier. Jánošíkové Diery sú známe rebríkmi, ktoré predstavujú neprekonateľnú prekážku aj pre takého kamzíka ako som ja. Niežeby som nezvládol rebrík...Len by som potreboval menšiu pomoc od členov svorky, ktorí mali bez mačiek niekedy značné problémy sa udržať na nohách. Nie bez tých zvieracích mačiek, ale tých, čo majú kovové ostne a pripínajú sa na topánky. Au...nechcel by som aby mi tým stupili na labu. Týmto pádom sme sa pri strete s najbližším rebríkom otočili a vracali nazad. Ale nevadí, prvý rebrík nebol až tak blízko. Kým sme k nemu prišli, tak som sa stihol prebehnúť po rôznych lávkach menej či viac pokrytých ľadom. A stále neviem, ako sa mohlo tým mojim dvojnožcom tak strašne šmýkať. Rozumiete tomu?
  • Foto


    • Vrátna - Boboty September 2008

    Jedno z mála neprebádaných zákutí vo Vrátnej doline sme sa rozhodli preskúmať v jeden nádherný teplý septembrový deň. Pre mňa to bola len taká malina. Chvíľu som sa čudoval, čo sa stále vraciame a ideme iným smerom...a zase sa vraciame.... Moji dvaja členovia svorky hovorili niečo o tom, že sme zišli z chodníka....A bol tu nejaký? Neviem ako vám, ale mne sa chodník pod nohy dostane len zriedka kedy.
  • Foto

    • Malý Rozsutec August 2008

    No ako som už povedal, aj keď sú vraj Rozsutce pre psov nebezpečné, ja som na Malom Rozsutci bol. Vychádzali sme z Bieleho Potoka, ale nešli sme cez Jánošíkove diery, lebo tam sú rebríky a reťaze a to by som asi nezvládol. Cesta hore bola fajn, išli sme cez les a ku koncu prišli aj skaly.Všetci čo išli dole nám vraveli, že ja tam nevyleziem. Ale mýlili sa. Pasovali ma za gordona kríženého s kamzíkom. Horšie to však bolo dole. Vlastne zlý bol len jeden úsek. Bola to taká veľká skalnatá platňa, ktorá sa nedala obísť, ani zoskočiť a veľké problémy tam mali aj ľudia. Vtedy som sa naozaj bál. Museli ma cez ňu prenášať, dokonca si ma podávali 3 chlapi. Vypúlil som oči, zabodol pazúry do skaly....ledva ma z nej odhačkli. No ale povedzte...vy by ste sa nebáli? Fú...našťastie to dobre skončilo a ja som sa mohol ďalej bezstarostne preháňať po lúke.
  • Foto


    • Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)